reklama

Špongia - diel 1

Jedného dňa na internetovom fóre stránky Post.sk som stretol veľmi zaujímavého a inšpiratívneho človeka menom Peter Mindek. Objavil som ho celkom náhodou, všimol som si v sekcii o programovaní ako niekomu radí a popritom mu ponúka ako študijný materiál lekcie od Anina (Anton Belan http://www.smnd.sk/anino - mimochodom, tie lekcie Céčka sú super). Tak sme sa dali do reči a Peťo mi začal radiť/pomáhať. Nuž a stalo sa, že mi narástol hrebienok a vo svojej naivnej nevedomosti som vyzval Peťa na súťaž v programovaní počítačovej hry.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Bol som vtedy v Kvarte (to je niečo ako deviatak na základke) a on bol Oktavan (maturant), napriek tomu som si vtedy celkom nezdravo trúfal. Povedali sme si teda, že si to nebudeme hodnotiť sami navzájom, veď to by bolo hlúpe a vybrali sme sa nájsť si porotu. V nultom ročníku (vtedy ešte neexistujúcej súťaže Špongia) bola porota v zložení - Marián Staňo, Hanka Tichá a Anino Belan. Ako tému sme sa s Peťom zhodli, že bude vytvoriť autíčkové závody, pričom čas na to bol víkend + 5 pracovných dní + víkend. Dopadlo to nakoniec neslávne pre mňa, keď som zo sympatie dostal hlas od Hanky, a Peťo vyhral 2:1. Hry boli celkom jednoduché, moja ešte jednoduchšia. Snáď najzaujímavejšie na nej bolo, že ak Vaše auto išlo v plnej rýchlosti a začalo zatáčať, ostali odtlačky pomyselných pneumatík na vozovke. Peťova hra zvládala rôzne rozlíšenia, vedela zistiť kedy ide auto v protismere, lepšie riešila kolízie... Tak takto to dopadlo prvý, neoficiálny krát.Kedže nás na škole nebolo tak veľa, aby sme sa navzájom všetky ročníky nepoznali, vedel som o tom, že vo vyšších ročníkoch sa nachádza ešte niekto, koho by som chcel vyzvať na takýto duel. Bol to Michal Szabados, za ktorým som prišiel s tým, že síce ma Peťo porazil, ale jemu to už teda zrátam. Bolo to niekedy ku koncu roka a Mišo prišiel so skvelou myšlienkou, že prečo to je iba duel, že prečo to nespravíme ako súťaž pre celé osemročné gymnázium. Priznám sa, táto myšlienka ma nadchla. Namiesto súperenia v programovaní, grafike a zvuku som sa s Mišom spojil v kreativite a vznikala prvá verzia pravidiel. Znela nejak takto: Súťaž v tvorbe počítačových hier, v ktorej musia tímy žiakov našej školy ( http://www.smnd.sk ) vytvoriť za týždeň čo najlepšiu hru. To, čo je najlepšie posudzuje porota, ktorá aj vymýšla zadanie. Po týždni tvorenia prídu na rad prezentácie pred publikom tvoreným žiakmi našej školy a následne sa vyhlásia, pred publikom, výsledky. Tým môže mať maximálne 6 členov a žiaden účastník súťaže nemôže byť vo viac ako jednom tíme. S niečím takýmto sme prišli za Aninom, či by sa toho neujal, nezastrešil túto malú dobrovoľnú aktivitu žiakov. Bol zrejme, tak ako aj ja, nadšený a rozhodol sa túto víziu propagovať vedeniu školy. To súhlasilo a začali sme vyberať termín, ktorý nakoniec padol na október. Okrem iného sme dotiahli aj pravidlá, ktoré sa dajú prečítať napríklad tu: http://www.smnd.sk/mikey/PHP/spongia/rules.php . Na začiatku daľšieho školského roku sme začali s prezentáciou súťaže, argumentovať, prečo by sa mal niekto zapojiť, prečo je táto súťaž iná. Áno, je iná. Existuje mnoho súťaží v informatike ale v každej z nich ide hlavne o to, aby program fungoval čo najrýchlejšie a nie aby aj vyzeral čo najlepšie. Ešte k tomu, je to súťaž tímov, čo sa tak často nevidí. A hlavne, jednotliví členovia tímov často spadajú do úplne iných kategórii činností - grafik, zvukár, programátor, spisovateľ príbehu hry, prezentátor, pizzaboy... Začalo prihlasovanie do sútaže. Každý tím o sebe uviedol svojich členov, ku každému členovi jeho funkciu. Z špeciálnych dôvodov, ktoré aspoň mne prídu celkom pochopiteľné, porota rozhodla, že sa môžu zúčastniť aj bývalí žiaci našej školy, konkrétne Peťo(tím Lively) a Vlado Mihál(tím 13_09). Obaja boli vo svojich tímoch sami. Daľší team tvoril syn Anina, Tomi a jeho dvaja spolužiaci Alex Mravčák a Michal Matloň (tím Ad Victum), tretí tím "Ohnivé cencúle" tvorili Mišo Szabados, Jano Herich, Marek Statelov a Oliver Chorvát. Supertím v zloženi Peter Csiba, Barbora Hollá, Kika Jablonická, Mišo Ksarda, Laci Pápay a Rasťo "BiXXX" Tisovčík sa volal KaReL.BMP. Šiesty tím niesol názov Fatal error a bol v zložení Michal Brichta, Matej Čambal, Dávid Dutko, Viktor Mada, Adam Otruba a Martin Stuchlík. Posledný tím, DL Games, som tvoril ja a moja programátorská dvojička, Dominik Lukáč. Zrejme tu visí otázka, že prečo ja a Mišo, ľudia čo vymýšlali pravidlá aj súťažia? Racionálna obhajoba by mohla byť, že nevymýšlame zadanie, preto nemáme žiadnu vecnú výhodu, jedine že by sme si upravovali pravidlá tak, aby vyhovovali viac nám, než iným súťažiacim. Za celý ten čas sme sa však snažili nastaviť pravidlá podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia. Neraz sme sa pri tom aj hádali. A skôr emocionálna obhajoba je taká, že sme proste sebeckí a nechce sa nám len tak organizovať súťaž, chceme aj my z toho niečo mať. Možno ďalšia vhodná otázka je, prečo je v porote otec a v súťaži syn? To už ale nech obháji niekto iný...Porota bola, v prvý oficiálny ročník, v zložení Anino Belan, Dáška Ševerová (niektorí ju možno poznáte pod skorším menom Horáková) a Marián Staňo. Po náročnom predĺženom týždni všetky tímy odovzdali hry a porota dostala týždeň na to, aby si hry zahrala a udelila body v jednotlivých kategóriach; kategórie z tohoto ročníka si nikto presne nepamätá, ale bolo zrejme niečo ako: Najlepšia hrateľnosť, najlepšia grafika, najlepší zvuk, najlepšia prezentácia, najväčší potenciál, hlas publika. Poradie, popis hier a dokonca aj možnosť stiahnutia sa dá zhliadnuť na adrese: http://www.smnd.sk/main/o-skole/spongia-2006/Na konci prezentácii boli udeľované hodnotné ceny. Škola prvý ročník podporila sumou 5 tisíc korún. Víťaz, Peťo, si vzal pastelky, so slovami, že "veď on zase niečo pekné nakreslí a bude tak pokračovať v tradícii školy". Ktovie, čo tým myslel, ja teda neviem...Ako hodnotím prvú Špongiu? Samozrejme, vyskytlo sa mnoho chýb. Za najzávažnejšie dve považujem úplne zlé vyhodnotenie diváckeho hlasovania - kedže hlasovali všetci, aj tí ktorí videli len jednu prezentáciu, hlasy sa spočítavali a nerobil sa akýsi priemer medzi hlasmi pre daný tím, posunulo to vyššie niektoré tímy, napríklad ten, v ktorom som bol ja. A tá druhá závažná vec bola kategória Najväčší potenciál. Pôvodne (mnou a Mišom) bola táto kategória definovaná nasledovne: tím, ktorý na svoje možnosti spravil čo najlepšiu hru. Bolo to mienené nejak tak, že ajkeď nie je šanca, aby ľudia zo sekundy mali lepšiu grafiku než ľudia z septimy, mohlo sa stať, že na sekundánov boli naozaj extrémne schopní a septimánom stačilo veci odfláknuť a stále boli lepší, tak táto kategória mala presne túto snahu oceniť a oceniť aj bodovo. Čo sa však stalo, mi je dodnes záhadou. Počas súťaže porota zrazu zmenila definíciu kategórie na "tú hru, ktorá má najväčší potenciál zlepšiť sa". A toto je podľa mojej mienky úplná hovadina. Veď predsa, každá hra sa môže rovnako zlepšiť, tá už dokonalejšia môže pridať hru cez sieť, tá menej dokonalejšia sa môže dostať aspoň na úroveň tej lepšej a odtiaľ ju čaká napríklad taká cesta. Každá hra má nekonečno možností zlepšiť sa. Čiže tu máme 7 nekonečien (7 tímov), a z toho každé inak veľké. A porota si trúfa určiť, ktoré je väčšie? Nehovoriac o tom, že tím Ad Victum získal, ak si dobre pamatám, najviac bodov... prečo?Ak niekoho zaujíma to ako vývoj tejto súťaže pokračoval, mojimi očami, nech si prečíta diel 2, budú tam spracované daľšie tri ročníky na ktorých som sa zúčastnil. Ak niekoho zaujíma to, ako som konkrétne ja súťažil, čoskoro napíšem článok o DL Games v Špongii.

Daniel Lovásko

Daniel Lovásko

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent Karlovej Univerzity v Praze, fanúšik Johna Lennona, wannnabe programátor Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu