reklama

Ja (a Dominik Lukáč) v Špongii

V nasledujúcich riadkoch a odstavcoch sa pokúsim napísať niečo o tom, ako som strávil roky na veľkom gymnáziu programovaním a konkrétnejšie účastou na súťaži Špongia. Tí ktorí neviete o čo ide, skúste si tak matne prečítať môj blogpost o tejto súťaži alebo si to vygúglite. Máte? Tak poďme na to.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prvý ročník, tím DL Games v zložení ja a Dominik LukáčPísal sa premiérový ročník a nikto vlastne nevedel do čoho ide. Kedysi dávno sme sa stretli, ešte na základnej škole na Teplickej, ja som pôvodne sedel s Erikom Janesom (s tým som sa zoznámil tak, že som bol jediný dosť tučný na to, aby som ho vyvážil na hojdačke (všetci vraveli že "Kasarda sa nepočíta")), a on sedel s Ivanom Kadlečíkom (ten dnes vymáha dlhy za poisťovňu (vravel niečo v zmysle, že traja Rumuni a dvaja Moldavci presvedčia každého)). No a nejak sme sa bavili a tak nás vymenili a ja som sa dostal k Dominikovi. Zistili sme, že máme rovnaké iniciály a tak sme sa začali kamarátiť (v štvrtej triede človeku stačí asi naozaj málo). Obaja sme sa radi hrali, tak sme si začali vymýšlať hry, nepamätám sa nič konkrétne. Neskôr prišla hra Mafia, ktorá nás natoľko inšpirovala, že sme túžili spraviť neoficiálne pokračovanie o akýchsi mafiánoch na Aljaške, rozmýšlali sme o prerábke Wormsov v podaní prasiat v uniformách (volali sme ich napríklad Colonel Bacon) alebo aj Ivan Kadlečík prišiel s nezabudnuteľným nápadom o ekonomickej stratégii, kde si hráč sadí gumovníky a potom znich vyrába puky na hokej a potom za zarobené peniaze zase kupuje dalšie sadenice (ach, kebyže to spravíme skôr, mohol to byť Farmville). Ale boli to len nápady. V Kvarte prišiel na školu Majo Staňo a na informatike sme sa mali učiť Céčko (to je taký hrozivý programovací jazyk). Dovtedy som programovanie z duše neznášal (dnes sa môj odbor na matfyze v Prahe volá Programování) ale Majo v kombinácii s motiváciou spraviť Mafiu 2 to zmenili a tak si dodnes programujem. Naše začiatky boli naozaj humorné, začínal som s hadíkom či pexesom, Dominik sa pustil do ambicióznejších projektov ako napríklad Skejťák, kde ste šli na skateboarde zadávali ste ake triky ma Váš pomyselný Tony Hawk spraviť a dostávali ste za to body. Alebo Tatári, hra kde ste si budovali mesto, až dokým nemali prísť tatári a zrovnať Vám ho so zemou. Ale to sa nikdy nestalo, lebo to vzdal už pri tvorbe stavby mesta. To čo mi celý čas šlo, bolo odhadnúť to, na čo mám(e) sily a považujem to aj za základ našich úspechov, ale to asi predbieham. Snáď prvé čo sme sa snažili spraviť spoločne bola hra, akási za vďaku Majovi, SuperMajo. Majo tam behal a skákal, zbieral jahody a bojoval proti ninjom. Nepýtajte sa prosím, ako nás to napadlo, sami nevieme. Ani už neviem, či sa nám to nakoniec podarilo, myslím, že skôr nie. No a potom prišla súťaž mňa s Peťom Mindekom, o tej sa asi viac dočítate v článku o Špongii. No a keď malo prísť ku prihláseniu sa do súťaže, prvý a jediný kto mi napadol bol Dominik. Pri voľbe mena sme sa vrátili ku stavebnému kameňu nášho kamarátstva, rovnakým iniciálom a prezieravo sme sa nazvali DL Games. Mimochodom, číta sa to Dé eL Gejms, nie Dí eL. Ale to len tak. Téma prvého ročníku bola "Voda", tak sme rozmýšlali, že čo s tým. Povedali sme si že vezmeme už niečo čo máme hotove a len to trochu "znásilníme" aby to malo čo dočinenia s vodou. Ako prvé nás napadla moja hra použitá v nultom ročníku Špongie a teda závodná hra. Na vode závodia predsa člny, tak to spravíme s člnmi. Legálne sme kúpili (LOL) software natvorbu 3D grafiky, Carrara 4. Na programovanie sme použili už spomínané Céčko, s ktorým sme už mali rok skúseností a ako knižnica funkcií na prácu s grafikou nám poslúžio Allegro 4. Naštastie, Carrara mala v preddefinovaných tvaroch palmu, tak sme si povedali, že celá téma bude na štýl Hawaiu a tak sme aj našu hru nazvali, Hawaii. K tomu sa hodí žlto-biely piesok, priezračná voda. Tak sa závodilo okolo dvoch pieskových ostrovov, vo vode boli nakreslené šípky, kade treba ísť. Člny boli dva, oba ovládané ľuďmi. Chceli sme spraviť aj umelú inteligenciu, ale po tom čo sme zistli, že by to bola skôr umelá hlúposť sme to zavrhli s tým, že šak sme v kvinte a aj toto stačí. Menu bolo pomerne jednoduché, malo 4 základné tlačítka, ktoré boli reprezentované tabuľkami. Nastavenia sa síce zobrazili, no nefungovali, nebol už čas. Trebalo aj hudbu, ktorá by sa hodila atmosfére Havaju. Raz keď som si legálne kupoval hudbu (opäť LOL) som namiesto chceného Robbieho Williamsa dostal akési čudesné trubkové veselé letné pesničky, tak sme ich použili. Vlastne celá táto hra bola akási o náhode alebo lepšie povedané o tom, čo nám okolie a život priniesli. A ľuďom sa to páčilo, boli sme nakoniec štvrtí.Druhý ročník, tím DLX Games v zloženi ja a Dominik Lukáč, Alex MravčákPísal sa druhý ročník a každý už vedel o čo ide a čo má čakať. Dominik sa rozhodol, že tá predchádzajúca Špongia bola neuveriteľný stres, že on už do toho nejde. Prekvapivo som jeho rozhodnutie rešpektoval, a rozhodol som sa osloviť Viktora Seča, môjho kamaráta, že či so mnou nepôjde. Vedel som, že sa rôzne hrá s grafikou, nepáčila sa mi síce tak ako tá, ktorú som robil s Dominikom, ale to je zrejme pochopiteľné. Páčila sa mi však dostatočne na to, aby som ho oslovil a tak sa aj stalo. Vzali sme do tímu aj Milana Mitku, ktorý razom spravil rozvrh práce ( http://smnd.sk/viktor/files/spongia-s-mitkom.jpg ). Nasledovala fáza tvorby názvu tímu. Už tu sme sa nevedeli zhodnúť. Môj pôvodný názov bol Digital Sioux, pretože sa mi tie slová strašne páčia, no Milan vytrvalo odmietal, rozsúdil nás až Viktor, ktorý to inteligentne zmenil na Digital Tribe a názov bol na svete. Osobne sa mi až tak veľmi kompromisy nepáčia, je z toho akýsi mačkopes a to je nanič (ako rozumne poznamenal Matej Vitásek). Ako štvrtého sa nám podarilo naverbovať Andreja Bebjaka, ktorý mal byť úplný mág 3D grafiky, zrejme ním aj je, no dodnes to, aspoň mne, nepreukázal. Piatym naverbovaným členom bol Michal Matloň, od ktorého, vlastne neviem čo som čakal. V tejto dobe som bol ešte stále kapitán ja. Rôzne sme brainstormovali po Skype v multichate o tom, v akých jazykoch hra bude, čo tam spravíme. Ľuďom sa podarilo nakoniec prehovoriť aj Dominika aby sa ku nám pripojil, ako akýsi môj asistent-programátor. No v tom istom čase začala aj revolúcia, puč, proti mojej osobe. Vraj niesom dobrý kapitán, lebo ma nezaujíma ich názor a neviem príjmať kompromisy. Ono je to vlastne aj pravda, ale po mojom je to vážne lepšie! V hlasovaní som prehral proti Viktorovi 4:2, keď za moje vodcovstvo hlasovali len dvaja ľudia, a to ja a Dominik. Prišlo mi úplne hlúpe aby programátor nebol ten, čo to celé koordinuje, pretože podľa mňa tá práca je najnevyspytateľnejšia a hlavne, on presne vie, čo kedy potrebuje a podľa toho to povie ostatným. No a hlavne sa mi nechcelo byť niečím sluhom, tak som si povedal, že z toho tímu proste odídem. A založil som si opäť staré dobré DL Games. Ale bol som tam sám. Dominik sa však bál mať celú zodpovednosť programovania na seba odišiel z toho tímu preč, nie však ku mne. Pamätám si dodnes ten rozhovor na zastávke Vozovňa Krasňany, kde som ho presvedčil, že ideme opäť DL Games a všetkých porazíme. Niekedy v tej dobe prehovárali ľudia okolo Viktora Tomiho Belana, že potrebujú programátora. A tak vlastne v tíme ktorý som ja založil bol hlavný programátor môj archenemy Tomi a ja som bol úplne kdesi inde. Alex, Tomiho grafik z minlého ročníku súťaže sa rozhodol, že bude radšej s nami a tak sme mu pridali to X do názvu, ako eXtended. Prišiel s mnoho nápadmi, s tým, že celá naša hra bude kreslená na papieri, ukradol to od akejsi hry na iPhone. Keď zadali tému logická hra, ukradli sme nápad na to, ako to vlastne bude celé vyzerať od hry Enigma. To, čo som tento rok vymyslel ja, bol príbeh, postava tak obľúbeného Guľkáčika :) Na tvorbu tejto hry mám naozaj krásne spomienky, ako sme napríklad boli u Dominika doma (pre zainteresovaných, tomuto predchádzala tá slávna historka o pozvaní sa k nemu) a búchali sme nožíkom do dverí, aby sme získali realistický zvuk nárazu o drevo, alebo sme člapotali vodou v umývadle a nad tým držali notebook, ktorým sme to nahrávali. Hra obsahovala naozaj veci, ktoré nechápem dodnes, ako sa nám podarilo spraviť. Okolo desať levelov príbehu, okolo desať levelov mimo príbehu, multiplayer(!), dokonca dva módy, editor levelov. Nakoniec sme boli druhí, vyhrala to podľa mňa o triedu horšia hra, ale čo už. Pamätám si ako ma to veľmi sklamalo, fakt sme namakali. Vtedy som si aj hovoril, že aká je porota hlúpa a že už viac do Špongie nepôjdem. Ale aké zaujímavé postrehy v tento rok boli? Pred Špongiou sme sa snažili naučiť, ako spraviť tú hru po internete. Všetci nás odkazovali na akéhosi Laciho Pápaya, tak som si nejak zohnal jeho ICQ a napísal mu, či nám nepomôže. Dodnes si živo pamätám, ako ma poslal do kelu s tým, že mi to aj tak nebudeme vedieť spraviť a že sme neschopní. Nakoniec sa nám to podarilo. A druhé dôležite porovnanie? Ten tím okolo Tomiho skončil až stvrtý, zjavne tie moje myšlienky a nápady boli lepšie než tie ich, takže chalani, in yo face.Tretí ročník, tím We Love Food v zložení ja a Dominik Lukáč, Alex Mravčák, Milan Mitka a Peter SantnerPísal sa tretí ročník súťaže a nakoniec som sa dokázal nejak motivovať k účasti. Prekvapivo sa mi podarilo motivovať aj Dominika, že šak vyhráme, konečne. Témou súťaže a téma bola akási knižka, zrejme Čarodej zememorí, ak si dobre spomínam. Potom som si ju prečítal a bola celkom fajn, len trochu málo komerčná na môj vkus, každopádne, odporúčam, prečítajte si ju. Grafika sa niesla v trochu temnom žánri, viem že som Alexovi ukázal možnosť previesť bitmapu na vektorový obrázok, a rozhodli sme sa že to použijeme na pozadia v hre. Rozdelenie práce v tíme bolo asi takéto: Dominik takmer celú hru naprogramoval, Alex spravil grafiku, ja som vymýšlal príbeh, designoval hru, sem tam pomohol Dominikovi, Milan spravil hudbu a Peťo sa iba flákal. Mal spraviť editor levelov, ten síce nakoniec spravil, ale s oneskorením asi týždeň, čo pri dvojtýždňovej súťaži celkom bolí. Dodnes som naňho sa toto tak trochu nahnevaný. Vývoj tejto hry bol zaujimavý hlavne tým, že sme použili úplne novú knižnicu funkcií na prácu s grafikou, za čo sa bol dokonca Rasťo Tisovčík sťažovať za zástupkyňou Zuzkou Bartošovou, že ako sme podvádzali, lebo to snáď nepíšeme v strojovom kóde. Ach, Rasťo. Vývoj bol okorenený množstvom interných vtipov, napríklad tie čínske znaky na kameňoch sú v skutočnosti nadávky, ale s tým ja nemám nič spoločné, to Alex, on bol aj v Číne. Na prezentácii som hru zrejme výborne odprezentoval a získali sme až 97/100 bodov v celkovom hodnotení a vyhrali Špongiu! Konkurencia bola taká ako nikdy, aspoň sme si mysleli. Víťazný tím z predošlého ročníka sa rozdelil na dva, jeden viedol Rasťo, druhý Laco. Daľší dôležitý tím bol ten Tomiho, ktorý nakoniec skončil druhý. Štvrtý ročník, tím DL Games v zložení ja a Dominik Lukáč (neoficiálne ale viacmenej naozaj, Laco Pápay)Písal sa štvrtý ročník súťaže a my sme už vyhrali, nebolo veľmi čo zlepšovať na tomto fakte. A predsalen asi bolo, spôsob ako vyhrať. Okrem toho, že sa mi vlastne dodnes tá hra z tretieho ročníka vôbec nepáči (mám pocit, že nikomu z nášho tímu sa nepáči) som bol aj nespokojný z toho, že víťazný tím nenesie naše iniciály, tak dôležitý invariant celého tohoto príbehu. Alebo som rozmýšlal nad spojením síl s Tomim, ale to by zrejme nedopadlo dobre, zrejme by to dopadlo velmi podobne ako Digital Tribe vs. DLX Games. Tak sme si povedali, že to skúsime ako prvý ročník, len ja a Dominik, ale s tým rozdielom, že vyhráme. A keď už sme to len my dvaja, názov bol síce jasný, po tom čo nám ohlásili zadanie (hra pre dvoch na jednom počítači), a zrejme aj predtým, sme si vybrali, že naša hra sa bude točiť okolo nášho najobľúbenejšieho nápadu, prasiatok v uniformách (áno, toho o ktorom ste dávnejšie čítali, o pár riadkov vyššie). Rozdelenie práce bolo podobné ako v prvý rok, ja som viacmenej programoval a pomáhal s editáciou grafiky, Dominik modeloval naše prasiatka a prostredie. Hra je naozaj super, má dotiahnutú kopu vecí, od animácii cez časticové efekty až po hrateľnosť. S čím nám pomohol Laco? Okrem toho, že hru počas vývoja pravidelne hral, nám aj vymyslel o čom presne bude naša hra. Pár dní pred vyhlásením zadania sa hral akúsi hru s dvoma golemmi, ktorí proti sebe bežali a hráči, hrajúci za oblaky sa mali snažiť ich spomaliť. Tak sme to vlastne, tak trochu, ukradli. A taktiež nám veľmi pomohol (čítaj takmer celé nakódil) s ukladaním high-scores cez internet. No a výsledok? Druhý krát sme vyhrali, Tomi bol druhý krát druhý. Takto na záver by som sa chcel poďakovať aj Tomimu, že bol fajn súper, ktorého som sa celý čas bál, Alexovi za spoluprácu tie dva roky ale hlavne Dominikovi, veď on už asi vie za čo.

Daniel Lovásko

Daniel Lovásko

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študent Karlovej Univerzity v Praze, fanúšik Johna Lennona, wannnabe programátor Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu